Author: admin

Investícia zvýši produkciu o polovicu

Najväčšiu investíciu vo svojej histórii zrealizovala v uplynulých rokoch SLADOVŇA, a.s., Michalovce. Nová výrobná hala so špičkovou technológiou umožní zvýšiť produkciu o 50 %, čo znamená spracovať ročne 75-tisíc ton sladovníckeho jačmeňa.

Spoločnosť očakáva aj nárast obratu, ktorý sa doteraz pohyboval na úrovni 15 miliónov eur. „V nadväznosti na rozšírenie výroby očakávame nárast obratu na 20 – 25 miliónov eur,“ približuje predseda predstavenstva Ing. Ján Harman, s ktorým sme hovorili nielen o investícii, ale aj o histórii firmy a výrobnom procese.

Kam siaha história akciovej spoločnosti SLADOVŇA?

Vznik spoločnosti SLADOVŇA Michalovce sa datuje do roku 1998, ale sladovňa bola vybudovaná už v 60. rokoch 20. storočia. Bola postavená vo Východoslovenskej nížine v rámci projektu intenzifikácie slovenskej dediny. Chýbal tu podnik na spracovanie sladovníckeho jačmeňa, na pestovanie ktorého sú v danej lokalite vhodné podmienky. Svoju činnosť začala v roku 1965. S kapacitou 45-tisíc ton jačmeňa patrila medzi najväčších producentov sladu na Slovensku. V roku 1998 sa stala súkromnou spoločnosťou. V posledných dvoch rokoch firma prešla drobnou transformáciou v rámci majetkovej štruktúry, ale stále je v rukách slovenského majiteľa a manažmentu.

Zaoberáte sa výrobou a predajom sladu. Čo všetko výrobný proces zahŕňa?

Slad je spolu s chmeľom a vodou základnou surovinou na výrobu piva. Pod sladom si veľa ľudí predstavuje niečo tekuté, ale slad je v podstate zrno jačmeňa. Proces premeny prechádza v samotnom zrne, ide o klíčenie. V mokrom prostredí 6 – 7 dní stimulujeme proces klíčenia. Keď sa vytvoria klíčky, tento proces zastavíme, jačmeň ide do sušiarne, vysuší sa, zastabilizuje, odstránime klíčky, jačmeň vyleštíme a je pripravený na expedíciu do pivovarov. V podstate enzymatickou činnosťou sa škroby menia na cukry, ktoré sú potrebné pre výrobu samotného piva. Špecializujeme sa na výrobu sladu plzenského typu, čo je základný typ sladu pre výrobu všetkých pív. Niektorí producenti vyrábajú aj špeciálne typy sladu, ale my sa v tejto fáze sústredíme len na výrobu základného produktu.

Kam smeruje produkcia spoločnosti?

Podstatná časť našej produkcie, asi 50 – 55 %, smeruje na trhy Poľska. Nasledujú okolité krajiny – Maďarsko, Česká republika, Rumunsko, časť dodávok smeruje aj na Ukrajinu. Malú časť sladu vyvážame aj do krajín bývalého Sovietskeho zväzu – Turkménsko, Gruzínsko či Azerbajdžan. Z hľadiska celkového podielu to nie sú zásadné čísla, ide skôr o prestíž, že pivo z nášho sladu si možno vypiť napríklad aj na Sachaline.

Koľko jačmeňa ročne spracujete a odkiaľ ho nakupujete?

Práve ukončená investícia nám umožní maximalizovať všetky výstupy, takže od tohto roku naša sladovňa nakúpi ročne približne 75-tisíc ton sladovníckeho jačmeňa, z ktorého vyprodukuje približne 65-tisíc ton sladu. Máme viac ako 120 dodávateľov. Základnú surovinu sa snažíme nakupovať čo najbližšie. Spolupracujeme s pestovateľmi jačmeňa v bezprostrednom okolí na východnom Slovensku. Dlhoročných partnerov máme na západnom Slovensku, v okolí Nitry, Dunajskej Stredy, Komárna. Žiaľ, nie sme schopní zabezpečiť požadovaný objem suroviny len u nás, preto naše tradičné nákupné oblasti rozširujeme aj do Boršodskej župy v Maďarsku a na Moravu. Keďže sme len 30 km od Ukrajiny, snažíme sa túto geografickú polohu využiť aj na dodatočné nákupy v tomto regióne, ktorý sa ukazuje ako perspektívny. Napokon, Ukrajina bola kedysi nazývaná aj obilnicou Európy a z tejto blízkosti chceme vyťažiť čo najviac.

So zvyšovaním výroby postupne rastie aj objem nákupu zo zahraničia, ktorý sa snažíme diverzifikovať. Poveternostné podmienky sú nevyspytateľné a mnohokrát sa stáva, že v regiónoch vzdialených len niekoľko desiatok kilometrov je úroda a kvalita jačmeňa diametrálne odlišná. Aj z hľadiska diverzifikácie rizík musíme mať partnerov v rôznych regiónoch, aby sme v prípade potreby vedeli nakúpiť jačmeň v požadovanom objeme a kvalite. Asi polovicu jačmeňa máme z východného Slovenska, 25 % pochádza z ostatných slovenských regiónov a 25 % zo zahraničia. Pomer závisí od poveternostných podmienok a úrod v jednotlivých rokoch.

Aké je vaše postavenie na trhu? Čím sa vám darí odlíšiť od konkurencie?

Na Slovensku pôsobí sedem sladovní, ktoré spolu vyprodukujú takmer 250-tisíc ton sladu. Slad je najvýznamnejšou exportnou komoditou agropotravinárskeho priemyslu, približne 87 % sladu sa vyrába do zahraničia. Našou najväčšou výhodou je geografická poloha na okraji Európskej únie, takže zabezpečujeme slad pre pivovary, ktoré sú tiež vo vzdialenejších lokalitách. Naši štyria najväčší partneri sú v okruhu do 300 kilometrov. Geografická blízkosť je veľkou výhodou, pretože surovinu môžu mať k dispozícii do niekoľkých hodín. Pivovary nechcú držať veľké zásoby, rýchla logistika a dodávky just-in-time zohrávajú významnú úlohu a sú našou konkurenčnou výhodou oproti ostatným.

V tomto období spúšťate novú výrobnú halu so špičkovou technológiou. Môžete túto investíciu priblížiť?

Pred niekoľkými rokmi sme sa chceli posunúť ďalej, rásť, rozvíjať svoju konkurencieschopnosť a zvyšovať efektivitu výroby. Hľadali sme smer, ktorým sa vydať, a prešli sme všetky sladovne v okruhu tisíc kilometrov. Rozhodnutie zrekonštruovať starú sladovňu sme zmenili na vybudovanie úplne novej výrobnej linky na zelenej lúke – v areáli sme mali dostatok priestoru na jej umiestnenie. Navyše sme si kvôli odberateľom nemohli dovoliť odstaviť starú linku. Bolo prakticky nereálne povedať zákazníkom – kupujte pol roka slad od niekoho iného, kým sa my nezmodernizujeme.

Základom je linka Lausmann od nemeckého výrobcu, ktorý už niekoľko generácií dodáva technológiu na výrobu sladu do celého sveta. Práve vysoká efektivita linky nám umožní rozvíjať firmu. Výstavba novej sladovne prebiehala od júna 2018 a počas celej výstavby sme išli na plný výkon. Výroba v plnom režime prebieha od februára. Predchádzali jej finalizácie programového vybavenia a spustenie suchej výroby, kedy sme preverili všetky výrobné procesy bez jačmeňa. Investícia za 8 miliónov eur zahŕňa výstavbu novej haly, nové technológie, napojenie na pôvodnú linku a čiastočne aj modernizáciu pôvodnej sladovne, aby dokázala spracovať vyšší objem jačmeňa. Investícia zvýšila naše výrobné kapacity o 50 %.

Ďalším dôležitým bodom súvisiacim s navýšením výroby bola aspoň čiastočná automatizácia vzorkovania pri príjme a expedícii. Tu sme sa rozhodli pre firmu O.K. SERVIS BioPro, s.r.o., a ich pneumatický vzorkovač VV-05.

Ovplyvní nová linka výraznejšie zamestnanosť? Nemáte problém s pracovnou silou?

Nová linka potrebuje na obsluhu len jedného človeka. Keďže ide o nonstop prevádzku, znamená to zvýšenie o štyroch až piatich ľudí. Týchto pracovníkov sme zamestnávali niekoľko mesiacov vopred, aby sa stihli zaučiť, takže sa pohybujeme na úrovni 57 zamestnancov. Problém s pracovníkmi nemáme, od nás prakticky odchádzajú do dôchodku. Dnes k nám nastupujú aj deti zamestnancov ako nastupujúca generácia. V posledných rokoch došlo k výraznému omladeniu a znížil sa vekový priemer pracovníkov. Žiadnu fluktuáciu neevidujeme. Možno k tomu prispieva naše renomé, možno sociálny program. V rámci areálu sme vybudovali bowlingové centrum, wellnes centrum, masáže – ľuďom sa snažíme vytvoriť priestor na oddych a relax, nielen pre nich, ale aj pre ich rodiny. Robotu zamestnancov si vážime a s hospodárskym výsledkom sa radi podelíme. Sme rodinná firma – všetkých pracovníkov poznáme po mene, stretávame sa na podujatiach ako je Deň detí, Mikuláš, Vianoce. Manažment žije pre firmu a ľudia takisto. Všetko dobré sa nám vracia naspäť.

Na čo sa sústreďujete v tomto období?

Máme veľké očakávania od novej sladovne, nevieme sa dočkať jej plnej prevádzky. Želáme si, aby to bežalo podľa našich očakávaní, aby sa nám tento spoločný projekt podaril. Triezvo a s rozvahou pristupujeme k rozvojovým zámerom. Aj preto len príprava tohto projektu trvala viac ako 5 rokov. Veríme, že sme ho pripravili dobre a výsledok bude primeraný vynaloženej snahe a taký, ako si želáme.

Zdroj článku: Priemysel Dnes/Průmysl Dnes

Spolu 370 000 ton sladovníckeho jačmeňa spracovalo minulý rok sedem sladovní na Slovensku. Jedným z najvýznamnejších producentov sladu je akciová spoločnosť Sladovňa Michalovce, ktorá práve na začiatku pandémie zvýšila svoju produkciu o 50 percent.

Tri mesiace nevedeli spustiť linku

„Pandemická kríza prišla v najhoršom čase – práve sme spúšťali novú výrobnú linku,“ komentuje Ján Harman, generálny riaditeľ Sladovne.

Išlo pritom o jednu z najväčších investícií v potravinárstve za posledné obdobie – dosiahla deväť miliónov eur. Ako zdôrazňuje Ján Harman, „v podstate sme to zvládli sami, bez pomoci eurofondov, okrem prisľúbenej daňovej úľavy od štátu, ktorá stále neprišla.“

Nová výrobná linka typu Lausmann popri existujúcej a zmodernizovanej linke typu Wanderhaufen z roku 1964 priniesla nárast výroby o 50 percent. Novú linku stavali dva roky a práve v čase, keď sa mala v januári 2020 spúšťať, prišla pandémia Covid-19.

„Všetko ostalo ochromené. Pre pracovníkov z nemeckej firmy sme potrebovali vybaviť výnimky na ministerstve, takže linka tri mesiace stála pripravená a nevedeli sme ju spustiť. Napokon sa to podarilo v júni 2020 a odvtedy je funkčná,“ spomína riaditeľ.

Zvýšenie výrobných kapacít si vyžiadalo aj ďalšie investície, takže sladovňa má zámer rozšíriť aj skladovacie kapacity.

„Plánujeme postaviť 4 – 8 veží na skladovanie. Väčšie výrobné kapacity znamenajú väčší nákup. Musíme byť operatívnejší v čase žatvy a kúpiť všetko, čo sa dá,“ vysvetľuje Ján Harman.

Produkciu exportujú

Rozšírenie výroby práve v období pandémie, keď nebolo jasné, ako bude fungovať pivovarnícky priemysel a reštauračný biznis, prinieslo producentovi z Michaloviec veľkú neistotu. Napriek tomu, že slovenský gastro biznis je na kolenách, odberateľské teritóriá michalovskej Sladovne dokázali absorbovať nielen štandardnú výrobu, ale aj produkciu vyššiu o 50 percent, takže v krízovom období expandovali.

Veľkú úlohu zohral aj fakt, že sladovňa v Michalovciach je exportnou spoločnosťou. Predaj na Slovensku je symbolický, predstavuje 100 – 150 ton z celkovej produkcie 62 tisíc ton sladu. Hlavný trh Sladovne je v Poľsku, kam smeruje 55 – 60 % výroby, medzi ďalšie trhy patrí Maďarsko, Rumunsko a čiastočne Rusko.

Dodávatelia zo Slovenska, ČR aj Maďarska

Sladovňa Michalovce pri dodávateľoch ťaží zo svojej strategickej polohy v blízkosti hraníc troch štátov. Kým v minulosti mali aj 120 partnerov, dnes sa počet dodávateľov znížil o polovicu.

Približne tri štvrtiny spracovaného objemu dokážu zaobstarať na domácom trhu. Najväčšie objemy dodávajú pestovatelia z východného Slovenska, ale medzi významné nákupné oblasti Sladovne patrí aj západné Slovensko, východná Morava, aj Boršódska župa v Maďarsku.

Približne 75 % objemu jačmeňa predstavujú dodávky zo Slovenska, z toho 40 -percent je priamo z východu. Menšiu časť jačmeňa vozia z Maďarska či z Moravy. Tradičný producent má záujem získať čo najviac dodávateľov na východnom Slovensku, ale nechce byť od tohto regiónu závislý.

„Aj keby bola možnosť nakúpiť všetok jačmeň len z východného Slovenska, nemôžeme to robiť. Príroda sa s nami niekedy zahrá. Môže sa stať, že na východe bude veľmi zlá úroda, na západe bude dobrá, a už si s tým neporadíme. Potrebujeme mať rozložené riziko a partnerov do viacerých nákupných oblastí,“ hovorí J. Harman.

Michalovce súperia na Ukrajine s Čínou

Michalovská Sladovňa má dodávateľov aj na Ukrajine.

„Je veľmi blízko, poľnohospodárstvo majú na veľmi dobrej úrovni, vedia robiť jačmeň, dosahujú vynikajúce výnosy, ale sú tam komplikované obchodné vzťahy z hľadiska dodržiavania dohôd,“ zhrnul Ján Harman aktivity za východnou hranicou.

Slovákov však z ukrajinského trhu vytláčajú čínski odberatelia, ktorým nedokážu konkurovať. Manažér upozorňuje, že tento trend prichádza aj k nám.

Sladovne bojujú s nedostatkom suroviny

„Nikdy nám nenapadlo, že jačmeň z východného Slovenska môže ísť do Číny, ale môže. Čína má záujem o túto komoditu,“ hovorí Ján Harman.

Dodáva, že táto situácia vyháňa hore ceny jačmeňa a spôsobuje nedostatok suroviny.

„To sa stalo minulý rok. Počítali sme s jačmeňom za 170 – 180 eur, aby to bolo udržateľné a máme ho za 300 eur. Také ceny tu ešte neboli. Navyše na Slovensku je dávno vykúpený. Sladovne bojujú s nedostatkom suroviny, niektoré odstavujú výrobu a otázka je, ako to bude s ďalšou úrodou,“ hovorí Ján Harman.

Extrémny cenový vývoj

Práve výkupné ceny sladovníckeho jačmeňa sú pre poľnohospodárov rozhodujúce. Podľa pestovateľov sú nízke, podľa spracovateľov primerané. Generálny riaditeľ pripomína, že Sladovňa nie je finálnym tvorcom cien: „Sme len medzičlánok, ktorý spracováva surovinu a vyrába slad. Nie je to finálna surovina, ide ďalej do pivovarov.“

Extrémny cenový boj minulý rok spôsobil, že Sladovňa vraj nakupovala jačmeň aj za takú cenu, za ktorú predávala slad. Dôvodom boli dochádzajúce kontrakty: „Keď jačmeň stál 300 eur, aj slad sme predávali po 300 eur.“

Sladovňa dlhodobo komunikuje s pestovateľmi a organizuje stretnutia s poľnohospodármi z regiónu, aby jasne vopred zadefinovali podmienky pre ďalšiu sezónu. Aj to pomohlo v posledných rokoch zvýšiť asi o 30 % plochy sladovníckeho jačmeňa (predovšetkým ozimného) a čiastočne sa vrátiť na rozlohy, aké boli v regióne obhospodarované v minulosti.

Jačmeň ako stávka na istotu?

Michalovský výrobca má dobré skúsenosti s predžatevnými zmluvami. Poľnohospodárom ponúkajú zvoz obilia, niektorým dávajú aj osivá na založenie úrody. Zmluvy majú podľa Jána Harmana nielen finančný efekt: „Vopred vieme, koľko jačmeňa budeme mať a to je pre nás dôležité. V tomto nemôžeme byť hazardéri.“

Zmena ceny počas roka môže mať podľa neho dopad na obe strany.

„Minulý rok išli ceny do šialených výšok a najviac zarobili tí pestovatelia, ktorí zmluvy nemali. Ale boli aj roky, keď sme mali zmluvnú cenu 220 eur a spadla na 130,“ spomína Ján Harman.

Riaditeľ Sladovne pripomína, že jačmeň je stávka na istotu, pretože spracovateľský priemysel je na Slovensku veľmi silný a dopyt po jačmeni určite neklesne: „My našich 75 000 ton jačmeňa budeme potrebovať stále, takže pestovatelia majú istý odber. Je to jeden z faktorov, na ktorý by mali prihliadať. Garantujeme istý odbyt, aj platbu. Jačmeň je špeciálna plodina, ktorú treba vedieť dopestovať. Tí, ktorí to vedia, od jačmeňa určite neodídu.“

Ak posilnia čistiace linky, jačmeň budú môcť kupovať v rôznej kvalite

Okrem ceny sa veľa diskutuje aj o kvalite sladovníckeho jačmeňa. Predstaviteľ firmy na túto tému konštatuje: „Keď je produkcie veľa, stúpa aj nárok na kvalitu, ak je ho málo, aj ústupky sú väčšie. Pri nižšej kvalite nám stúpajú náklady, aby sme dostali jačmeň na potrebný štandard. Stáva sa, že nakúpime aj menej kvalitnejší jačmeň a vyčistíme si ho, ale výpadky môžu dosiahnuť aj 20 %, čo po vyčistení zvyšuje priemernú cenu za tonu.“

Priznáva, že do budúcnosti pravdepodobne posilnia čistiace linky a komoditu budú vykupovať v rôznej kvalite.

Vlani v októbri Sladovňa spustila kogeneračnú jednotku. Spaľovaním zemného plynu si vyrába vlastnú elektrickú energiu a teplo, ktoré použije pri výrobe sladu.

„Dnes sa to ukazuje ako mimoriadne prezieravý krok, ktorý sme urobili nevediac, že sa tak zvýšia ceny energií. V súčasnej situácii nám aspoň čiastočne kompenzuje enormné nárasty cien,“ uzavrel generálny riaditeľ Ján Harman.

Zdroj článku: Veronika Fitzeková – poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autorka – Ján Harman, generálny riaditeľ Sladovňa Michalovce.