Spolu 370 000 ton sladovníckeho jačmeňa spracovalo minulý rok sedem sladovní na Slovensku. Jedným z najvýznamnejších producentov sladu je akciová spoločnosť Sladovňa Michalovce, ktorá práve na začiatku pandémie zvýšila svoju produkciu o 50 percent.

Tri mesiace nevedeli spustiť linku

„Pandemická kríza prišla v najhoršom čase – práve sme spúšťali novú výrobnú linku,“ komentuje Ján Harman, generálny riaditeľ Sladovne.

Išlo pritom o jednu z najväčších investícií v potravinárstve za posledné obdobie – dosiahla deväť miliónov eur. Ako zdôrazňuje Ján Harman, „v podstate sme to zvládli sami, bez pomoci eurofondov, okrem prisľúbenej daňovej úľavy od štátu, ktorá stále neprišla.“

Nová výrobná linka typu Lausmann popri existujúcej a zmodernizovanej linke typu Wanderhaufen z roku 1964 priniesla nárast výroby o 50 percent. Novú linku stavali dva roky a práve v čase, keď sa mala v januári 2020 spúšťať, prišla pandémia Covid-19.

„Všetko ostalo ochromené. Pre pracovníkov z nemeckej firmy sme potrebovali vybaviť výnimky na ministerstve, takže linka tri mesiace stála pripravená a nevedeli sme ju spustiť. Napokon sa to podarilo v júni 2020 a odvtedy je funkčná,“ spomína riaditeľ.

Zvýšenie výrobných kapacít si vyžiadalo aj ďalšie investície, takže sladovňa má zámer rozšíriť aj skladovacie kapacity.

„Plánujeme postaviť 4 – 8 veží na skladovanie. Väčšie výrobné kapacity znamenajú väčší nákup. Musíme byť operatívnejší v čase žatvy a kúpiť všetko, čo sa dá,“ vysvetľuje Ján Harman.

Produkciu exportujú

Rozšírenie výroby práve v období pandémie, keď nebolo jasné, ako bude fungovať pivovarnícky priemysel a reštauračný biznis, prinieslo producentovi z Michaloviec veľkú neistotu. Napriek tomu, že slovenský gastro biznis je na kolenách, odberateľské teritóriá michalovskej Sladovne dokázali absorbovať nielen štandardnú výrobu, ale aj produkciu vyššiu o 50 percent, takže v krízovom období expandovali.

Veľkú úlohu zohral aj fakt, že sladovňa v Michalovciach je exportnou spoločnosťou. Predaj na Slovensku je symbolický, predstavuje 100 – 150 ton z celkovej produkcie 62 tisíc ton sladu. Hlavný trh Sladovne je v Poľsku, kam smeruje 55 – 60 % výroby, medzi ďalšie trhy patrí Maďarsko, Rumunsko a čiastočne Rusko.

Dodávatelia zo Slovenska, ČR aj Maďarska

Sladovňa Michalovce pri dodávateľoch ťaží zo svojej strategickej polohy v blízkosti hraníc troch štátov. Kým v minulosti mali aj 120 partnerov, dnes sa počet dodávateľov znížil o polovicu.

Približne tri štvrtiny spracovaného objemu dokážu zaobstarať na domácom trhu. Najväčšie objemy dodávajú pestovatelia z východného Slovenska, ale medzi významné nákupné oblasti Sladovne patrí aj západné Slovensko, východná Morava, aj Boršódska župa v Maďarsku.

Približne 75 % objemu jačmeňa predstavujú dodávky zo Slovenska, z toho 40 -percent je priamo z východu. Menšiu časť jačmeňa vozia z Maďarska či z Moravy. Tradičný producent má záujem získať čo najviac dodávateľov na východnom Slovensku, ale nechce byť od tohto regiónu závislý.

„Aj keby bola možnosť nakúpiť všetok jačmeň len z východného Slovenska, nemôžeme to robiť. Príroda sa s nami niekedy zahrá. Môže sa stať, že na východe bude veľmi zlá úroda, na západe bude dobrá, a už si s tým neporadíme. Potrebujeme mať rozložené riziko a partnerov do viacerých nákupných oblastí,“ hovorí J. Harman.

Michalovce súperia na Ukrajine s Čínou

Michalovská Sladovňa má dodávateľov aj na Ukrajine.

„Je veľmi blízko, poľnohospodárstvo majú na veľmi dobrej úrovni, vedia robiť jačmeň, dosahujú vynikajúce výnosy, ale sú tam komplikované obchodné vzťahy z hľadiska dodržiavania dohôd,“ zhrnul Ján Harman aktivity za východnou hranicou.

Slovákov však z ukrajinského trhu vytláčajú čínski odberatelia, ktorým nedokážu konkurovať. Manažér upozorňuje, že tento trend prichádza aj k nám.

Sladovne bojujú s nedostatkom suroviny

„Nikdy nám nenapadlo, že jačmeň z východného Slovenska môže ísť do Číny, ale môže. Čína má záujem o túto komoditu,“ hovorí Ján Harman.

Dodáva, že táto situácia vyháňa hore ceny jačmeňa a spôsobuje nedostatok suroviny.

„To sa stalo minulý rok. Počítali sme s jačmeňom za 170 – 180 eur, aby to bolo udržateľné a máme ho za 300 eur. Také ceny tu ešte neboli. Navyše na Slovensku je dávno vykúpený. Sladovne bojujú s nedostatkom suroviny, niektoré odstavujú výrobu a otázka je, ako to bude s ďalšou úrodou,“ hovorí Ján Harman.

Extrémny cenový vývoj

Práve výkupné ceny sladovníckeho jačmeňa sú pre poľnohospodárov rozhodujúce. Podľa pestovateľov sú nízke, podľa spracovateľov primerané. Generálny riaditeľ pripomína, že Sladovňa nie je finálnym tvorcom cien: „Sme len medzičlánok, ktorý spracováva surovinu a vyrába slad. Nie je to finálna surovina, ide ďalej do pivovarov.“

Extrémny cenový boj minulý rok spôsobil, že Sladovňa vraj nakupovala jačmeň aj za takú cenu, za ktorú predávala slad. Dôvodom boli dochádzajúce kontrakty: „Keď jačmeň stál 300 eur, aj slad sme predávali po 300 eur.“

Sladovňa dlhodobo komunikuje s pestovateľmi a organizuje stretnutia s poľnohospodármi z regiónu, aby jasne vopred zadefinovali podmienky pre ďalšiu sezónu. Aj to pomohlo v posledných rokoch zvýšiť asi o 30 % plochy sladovníckeho jačmeňa (predovšetkým ozimného) a čiastočne sa vrátiť na rozlohy, aké boli v regióne obhospodarované v minulosti.

Jačmeň ako stávka na istotu?

Michalovský výrobca má dobré skúsenosti s predžatevnými zmluvami. Poľnohospodárom ponúkajú zvoz obilia, niektorým dávajú aj osivá na založenie úrody. Zmluvy majú podľa Jána Harmana nielen finančný efekt: „Vopred vieme, koľko jačmeňa budeme mať a to je pre nás dôležité. V tomto nemôžeme byť hazardéri.“

Zmena ceny počas roka môže mať podľa neho dopad na obe strany.

„Minulý rok išli ceny do šialených výšok a najviac zarobili tí pestovatelia, ktorí zmluvy nemali. Ale boli aj roky, keď sme mali zmluvnú cenu 220 eur a spadla na 130,“ spomína Ján Harman.

Riaditeľ Sladovne pripomína, že jačmeň je stávka na istotu, pretože spracovateľský priemysel je na Slovensku veľmi silný a dopyt po jačmeni určite neklesne: „My našich 75 000 ton jačmeňa budeme potrebovať stále, takže pestovatelia majú istý odber. Je to jeden z faktorov, na ktorý by mali prihliadať. Garantujeme istý odbyt, aj platbu. Jačmeň je špeciálna plodina, ktorú treba vedieť dopestovať. Tí, ktorí to vedia, od jačmeňa určite neodídu.“

Ak posilnia čistiace linky, jačmeň budú môcť kupovať v rôznej kvalite

Okrem ceny sa veľa diskutuje aj o kvalite sladovníckeho jačmeňa. Predstaviteľ firmy na túto tému konštatuje: „Keď je produkcie veľa, stúpa aj nárok na kvalitu, ak je ho málo, aj ústupky sú väčšie. Pri nižšej kvalite nám stúpajú náklady, aby sme dostali jačmeň na potrebný štandard. Stáva sa, že nakúpime aj menej kvalitnejší jačmeň a vyčistíme si ho, ale výpadky môžu dosiahnuť aj 20 %, čo po vyčistení zvyšuje priemernú cenu za tonu.“

Priznáva, že do budúcnosti pravdepodobne posilnia čistiace linky a komoditu budú vykupovať v rôznej kvalite.

Vlani v októbri Sladovňa spustila kogeneračnú jednotku. Spaľovaním zemného plynu si vyrába vlastnú elektrickú energiu a teplo, ktoré použije pri výrobe sladu.

„Dnes sa to ukazuje ako mimoriadne prezieravý krok, ktorý sme urobili nevediac, že sa tak zvýšia ceny energií. V súčasnej situácii nám aspoň čiastočne kompenzuje enormné nárasty cien,“ uzavrel generálny riaditeľ Ján Harman.

Zdroj článku: Veronika Fitzeková – poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autorka – Ján Harman, generálny riaditeľ Sladovňa Michalovce.